PES - všetko o psoch

Plemená na želanie

V tejto položke budú opisy plemien na Vaše želanie

ZDROJ: www.efauna.sk
Sibírsky Husky
Originálny názov plemena : Siberian husky

Krajina pôvodu : USA

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Saňový pes

Dnešné využitie : Saňový pes, spoločník i pre nové športy - agility, canicross, bikejöring, dog - trekking a pod.

Priemerná dĺžka života : 13 rokov

Hmotnosť : 16 - 27 kg podľa pohlavia

Výška : 51 - 60 cm

História
Pôvodný predkovia tohto plemena sú spojovaní so sibírskou etnickou skupinou Čukčov, ktorý žili v povodí Kolymy. Na počiatku 20. stor. doviezol prvé psy na Aljašku ruský obchodník s kožušinami Goosak práve od Čukčov. Do terajšej podoby, tak ako ho dnes poznáme, bol vyšľachtený až na Aljaške. Tu sa pre svoju ľahkú ovládateľnosť, vytrvalosť a rýchlosť pomerne rýchlo rozšíril. Bol totiž veľmi vhodný k vtedajším typom závodov. Najviac ho však preslávila dramatická udalosť v roku 1925. Vtedy bolo nutné doviezť do Nome sérum proti záškrtu. Pretože bolo veľmi nepriaznivé počasie, bolo jediným riešením použiť na trasu 674 míľ z Anchorange do Nome psí záprah, ktorý to zvládol za 7 dní. Táto udalosť sa stala podnetom ku každoročnému konaniu závodov.

Typy
Sibírsky husky sa v dnešnej dobe rozčlenil na línie športových psov (vzhľadom ku svojej stavbe tela je vhodný k závodom t.j. dlhší chrbát, dlhšie končatiny so strmým uhlovaním) a línie psov typu show dog - kompaktné, ľúbivý pes na výstavy.

Všeobecný vzhľad
Sibírsky husky je pes strednej veľkosti. Hlava stredne veľká, veľkosť primeraná k telu, mozgová časť mierne klenutá, postupne sa zužujúca k očiam. Ťažká hlava je vadou. Stop je výrazný. Nos stredne dlhý, rovný. Ňufák nesmie byť špicatý, ani hranatý, farby čiernej, pečeňovej u bielych psov mäsovo sfarbený. Snežný nos je prípustný. Skus nožnicový. Uši stredne veľké, trojuholníkovité, vysoko nasadené, na koncoch ľahko zaguľatené. Oči sú mandľového tvaru, hnedé alebo modré, prípadne každé iné. Krk stredne dlhý, správne klenutý, hrdo vzpriamený. Telo je obdĺžníkové, hrudník silný, ale nie veľmi široký, dosahujúci až k lakťom. Chrbát má byť stredne dlhý, mohutný. Línia chrbtu musí byť priama od kohútiku k zadku. Hrudné končatiny sú rovné, rovnobežné s lakťami. Panvové končatiny sú rovnobežné so stehnami a s výrazne nízkymi pätami. Tlapy sú oválne, kompaktné, vlčie pazúriky sa odstraňujú. Chvost musí byť dobre osrstený, líščieho typu. Pri pozornosti ho pes nesie zdvihnutý v oblúku nad chrbtom, v kľude býva zvesený. Pohyb má byť nenútený, ľahký a musí pôsobiť elegantným dojmom.


Srsť a farba srsti
Srsť stredne dlhá. Podsada veľmi hustá a kratšia, v lete však spravidla chyba. Povolené sú všetky farby od čiernej po čisto bielu so znakmi, avšak typický husky je s maskou.

Povaha
Husky sa vyznačuje priateľskou povahou a živým temperamentom. Nikdy nie je agresívny voči ľuďom. Je to inteligentný, prispôsobivý a samostatne uvažujúci pes. Medzi jeho výrazné potreby patrí dostatok zamestnania a dôsledná výchova.

Spoločenská charakteristika
Kto chce chovať sibírske husky musí sa svojím životným štýlom tomuto plemenu prispôsobiť. Toto plemeno vyžaduje dostatok každodenného zamestnania a pohybu. Pretože má silný lovecký pud, musí sa na to pamätať pri jeho výchove a umiestnení. Pre splnenie týchto podmienok sa tento krásny pes atraktívneho vzhľadu stáva výborným spoločníkom a rodinným psom.

Vzťah k deťom
K deťom sa chová sibírsky husky ako ku svojím kamarátom, nikdy ich nenapadá. Rád sa zúčastňuje všetkých ich hier, ale ich povely rešpektuje len obmedzene, preto je dôležité, aby na všetky ich aktivity dohliadala dospelá osoba. Tieto psy sa bezproblémovo zaraďujú v rebríčku svorkovej hierarchie pod pozície detí.

Výchova
Vzhľadom k rýchlemu vývoju je potrebné začať s dôslednou výchovou už v rannom veku šteňaťa. Tým sa rozumie, že výchova musí byť prísna, ale nikdy nie tak tvrdá aká sa používa u služobných plemien. V tomto období je nutné zvládnuť výcvik základnej poslušnosti. Pokiaľ sa má šteňa zaradiť do už zohranej svorky je potrebné, aby si na ňu zvykalo čo najskôr a naučilo sa "slušnému chovaniu" voči všetkým jeho členom. Vzhľadom k socializácii je možné vodiť šteniatko i na kynologické cvičisko, kde sa môže stretávať aj s inými plemenami, zvlášť keď sa chystáte vychovať výstavného jedinca alebo sa pripravujete na bonitáciu.


Držanie
Aj keď sú známe prípady, že je sibírsky husky chovaný bez problémov v byte, je vhodné pre toto plemeno zriadiť priestorný a pevný koterec v mieste, kde má pes dobrý výhľad. Búda nemusí byť zateplená, ale z kvalitného materiálu s oplechovanými hranami. Po prechodnú dobu je možné psa umiestniť na tzv. stake-out, čo je asi 2 metre dlhá reťaz otočne upevnené na silnom oceľovom kolíku. Tento spôsob sa používa na závodoch alebo pri odpočinku na potulkách prírodou. Je potrebné pamäť na to, že tieto psy sú zrodené pre život vo svorke, či už psej alebo ľudskej.


Pracovné využitie
Je to saňový pes pre prepravu ľahších nákladov na väčšie vzdialenosti. Teraz je najviacej využívaný na závodoch psích záprahoch typu sprint. S jedným psom môžete predvádzať pulling - súťaž v ťahu bremena, canicross, bikejöring, dog-trekking, skyjöring a pulku. Je ho možné využiť aj pre agility, nosenie bremien a taktiež v canisterapii.

Pohyb
Sibírsky husky je veľmi činorodé a aktívne plemeno a v prípade nedostatku vyžitia si hľadá vlastné vybitie energie. Potrebuje každodenné mnohokilometrové prechádzky, spoločný beh s majiteľom alebo tréning v záprahu, s ktorým sa dá začať približne od dvanásteho mesiaca veku.

Starostlivosť
Srsť tohoto psa nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Iba v období lienenia je nutné denné česanie k odstráneniu uvoľnenej srsti. Psa kúpte len v prípade nutnosti. Uši psa je nutné udržovať v čistote, pazúriky krátke.


Strážne využitie
Vzhľadom k priateľskej povahe nie je vôbec vhodný pre tieto účely.

Vhodné športy
agility, canicross, bikejöring, dog-trekking, skyjöring, mushing


Najčastejšie nemoci
Pretože sibírsky husky zostal prírodným plemenom, genetické dispozície k závažným onemocneniam sú u nej nevýrazné.


Zvláštnosti plemena
Pes sa špecifickým použitím, ktorú pre svoje modré oči v nedávnej minulosti prekonal búrlivú módnu vlnu si v súčasnosti konečne našiel svoju správnu pozíciu a obľubu medzi mushermi, športovcami a turistami.

Príprava na výstavu
U tohoto plemena je zvlášť kladený dôraz na výstavnú drezúru. Pred výstavou je najme u športovo vedených psov potrebné venovať pozornosť výcviku predvedenia vo výstavnom kruhu. Sústreďujeme sa na to, aby sa husky naučil rozlišovať medzi výstavným vodítkom a postrojom, v ktorom ťahá záprah. Pes musí hrdo vzpriamene klusať, bez toho aby za sebou ťahal majiteľa. Pes si musí nechať prehliadnuť chrup, skontrolovať semenníky a nesmie sa prejavovať agresívne na posudzovateľa ani voči ostatným psom. Samozrejmosťou je čistota psa, srsť huskyho sa pred výstavou neupravuje.


Výživa šteňaťa
Pre výživu mladého huskyho sa dá použiť väčšina známych krmív určených pre šteňatá. Stravu podávame niekoľkokrát denne v menších dávkach, aby šteňatá nenechávali zbytky. Trvalý prístup k čistej vode je samozrejmosťou. Pre zdarný vývoj pohybového aparátu je potrebné jedálny lístok doplniť vitamínovými a najme minerálnymi preparátmi. Doporučuje sa v období rastu pridávať aj prípravky pre tvorbu chrupavky a kĺbovú výživu.

Výživa dospelého psa
Výživa sa odvíja od využitia psa. Športovo využívaný pes potrebuje plnohodnotnú stravu so zvýšeným obsahom tukov. Strava má zásadný vplyv na kondíciu psa, na jeho zdravotný stav i kvalitu srsti. U veterinárov a v špecializovaných obchodoch je dnes veľký výber kompletných krmív pre rôzne kategórie psov. U závodne využívaných psov je potrebné prísne dodržiavať pitný režim.

Výživa starého psa
Starý pes, pokiaľ už nie je športovo využívaný má podstatne menšie energetické nároky. Aby zviera netrpelo nadváhou je potrebné znížiť kŕmnu dávku a použiť krmivo s nižším obsahom tukov. Strava však musí byť pestrá, kvalitná a so zvýšeným obsahom minerálnych látok.


Dôvetok pre budúcich majiteľov
Toto prírodné plemeno si obstarajte po zrelej úvahe, zvážení svojich časových možností, prípadne navštívte chovateľov. Potom, pokiaľ ste ochotný Vy i celá Vaša rodina sa tomuto plemenu prispôsobiť si ho zaobstarajte.

Fotky:

YORKŠIRSKÝ TERIÉR

Originálny názov plemena : Yorkshire Terrier

Krajina pôvodu : Veľká Británia

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Lov drobných hlodavcov

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14 rokov

Hmotnosť : 1,8-3,1 kg

Výška : 20-24 cm

História
Presný pôvod tohoto plemena nie je celkom istý. Tohto psa vytvorili škótski robotníci, ktorý hľadali prácu v okolí grófstva Yorkshire. Privážali sem so sebou rôznych teriérov, napríklad skajteriérov alebo clydesdalských teriérov, a tieto neskôr krížili s ďalšími miestnymi psami. K dnešnej podobe yorkšíra tak pravdepodobne prispel dlhosrstý leadský teriér, maltézáčik, black and tan teriér, manchesterský teriér a Dandie Dinmont teriér. Postupným výberom tých najmenších jedincov k chovu tak vznikol dnešní maličký yorkšírsky teriér, jeho drobnosť býva zvlášť ocenená na výstavách. Tento psík pôvodne slúžil k chytaniu potkanov a myší, dnes sa stal obľúbeným domácim maznáčikom.

Typy
Tento pes sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.

Všeobecný vzhľad
Yorkšírský teriér má malú hlavu s krátkym ňucháčom a tmavými, bystrými očami. Nozdry musia byť čierne. Uši sú malé, vztýčené, majú trojuholníkovitý tvar a sú pokryté krátkou, tmavou srsťou. Telo je kompaktné s rovným chrbtom a pevnými bedrami. Chvost sa kupíruje, je nesený nad úrovňou chrbtu a má šedomodrú farbu.

 

Srsť a farba srsti
Srsť je na tele dlhá a rovná, na chrbte je až k chvostu rozdelená cestičkou. Srsť sa nesmie vlniť, nesmie byť huňatá, je lesklá a hladká a má hodvábnu štruktúru. Farba srsti na hlave je zlatá, na tele tmavá oceľovo modrá.

Povaha
Yorkšírský teriér je roztomilý pes, ktorý je dôverčivý, ale i veľmi odvážny a vyrovnaný. Je to živý a temperamentný pes, je hravý a prítulný, komunikatívny a inteligentný.

Spoločenská charakteristika
Yorkšírský teriér je čulý a inteligentný pes. Svojou povahou je to typický teriér, má veľké sebavedomie a nezľakne sa ani väčších psov ani votrelcov. Svojho pána nadovšetko miluje a je mu veľmi oddaný. Verný a prítulný je i k celej rodine. I k cudzím ľuďom býva yorki príjemný, pokiaľ sú vítanými hosťami a dajú mu najavo svoju náklonnosť. S inými psami vychádza dobre, i keď majiteľ by si mal dať pozor pri zoznamovaní s väčšími psami, pretože yorki sa týchto psov nebojí a neuvedomuje si svoju trpasličiu veľkosť, mohol by teda byť väčším psom zranený. Súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez problémov.

Vzťah k deťom
Výchova i tak maličkého a nežného psa, ako je yorki, je dôležitá. Niektorý jedinci môžu byť bojazlivý, čo môže svedčiť o tom, že ich majiteľ zle vychovával alebo sa výchovou nezabýval vôbec. I tento pes potrebuje dobrú a dôslednú výchovu, je veľmi učenlivý a prispôsobivý. Pokiaľ je preňho výcvik príjemný a zaujímavý, stáva sa veľmi milým a poslušným psom.

Výchova
Yorkšírský teriér je typický bytový pes. Ako brlôžok mu môže slúžiť napríklad klietka, ktorá je vystlatá dekou, do ktorej sa psík môže zachumlať. Tam by mal mať aj svoje obľúbené hračky. I dospelému yorkimu stačí ako psia izba veľmi malá klietka, dospelý pes by však nemal byť v klietke dlho uzatvorený.

 

Držanie
Toto plemeno nemá žiadne pracovné využitie, je to rýdzo spoločenský pes.

 

Pracovné využitie
Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti.

Pohyb
Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti.

Starostlivosť
Pokiaľ chcete mať doma výstavného psa, musíte sa denne starať o jeho srsť. Je nutné nie len česanie, ale i olejovanie a natáčanie. Potrebné je taktiež pravidelné kúpanie a zastrihávanie srsti na ušiach. Dlhú srsť však majitelia udržujú väčšinou iba k výstavným účelom, domácim miláčikom, ktorý sa výstav nezúčastňujú majitelia srsť skracujú strihaním do primeranej dĺžky. Dôležitá je taktiež starostlivosť o uši, vnútorný zvukovod musí byť udržovaný v čistote a mali by z neho byť odstraňované uvoľnené chlpy. Pazúriky psa sa musia udržovať krátke.

 

Strážne využitie
Yorki je veľmi odvážny a ostražitý pes, na svoju trpasličiu veľkosť je primerane ostrý, každú návštevu vám veľmi hlasite ohlási.

Vhodné športy
"Agility; aportovanie; obratnosť;"

 

Najčastejšie nemoci
"Tracheálny kolaps; stomatitida a zubný kameň; hydrocephalus; luxácia kolenného jabĺčka; aseptická nekróza hlavice femuru; kožné problémy"

 

Zvláštnosti plemena
Yorkšírský teriér býva na výstavách oceňovaný hlavne pre svoju krásnu, dlhú srsť. Jej úprava a starostlivosť o ňu je však veľmi časovo náročná, preto väčšina týchto psov prežije svoj život v krátkom zostrihu. I keď to niektorý milovníci tohoto plemena odsudzujú, je to lepšie, než pes s neupravenou a zachumlanou srsťou.

Príprava na výstavu
U výstavného psa je každodenná starostlivosť o srsť nutnosťou. Majiteľ sa musí zoznámiť s umením, ako srsť yorkiho balíčkovať. Je to veľmi náročný postup natáčania srsti do veľkého počtu papierových balíčkov. Srsť sa balíčkovaním chráni pred poškodením a zachumlaním a zaisťuje sa jej čo najväčšia možná dĺžka. Chocholček na hlave je nutné starostlivo sčesať a zviazať ozdobnou mašľou alebo gumičkou.

 

Výživa šteňaťa
V období rastu psa má strava prvoradý význam. Po úplnom odstavení od matky je vhodné prejsť na kvalitnú suchú stravu pre šteňatá. Dôležité je zloženie krmiva, pokiaľ je vyvážené, nie je už potrebné jej doplnenie o vitamíny, minerály a proteíny.

Výživa dospelého psa
Keď pes prestane rásť, býva považovaný za dospelého. V tomto období je vhodné prejsť zo šteňacej stravy na stravu pre dospelé psy. Pri výbere krmiva je nutné prihliadnuť k veľkosti a aktivite psa. Vhodné krmivo priamo pre vášho malého yorkšírského teriéra je navrhnuté špeciálne pre špecifické potreby psov malých plemien.

Výživa starého psa
Starší pes má iný životný štýl než aktívny dospelý pes. Menej sa hrá, viacej spí a nemá už také veľké nároky na množstvo a energetickú hodnotu prijímané stravy. Tieto zmeny vyžadujú nové zloženie potravy, lebo krmivo pre aktívne psy by mohlo spôsobiť tlstnutie a zhoršenie zdravotného stavu psa. Pre psy v tomto veku je vhodné podávať krmivo so zníženým podielom bielkovín a tukov.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Až už sa rozhodnete svojho psa vystavovať a ste ochotný venovať mu veľa času a starostlivosti pri úprave jeho srsti, alebo si chcete poriadiť len domáceho miláčika, tento milý a chytrý psík vám prinesie veľa radosti a psej lásky.

Bernský salašnícky pes

Originálny názov plemena : Berner Sennenhund

Krajina pôvodu : Švajčiarsko

Doba vzniku : 20. storočie

Pôvodné využitie : Pastiersky pes, ťažný pes

Dnešné využitie : Spoločník, pracovný pes

Priemerná dĺžka života : 10 - 12 rokov

Hmotnosť : Pes: cca 55 kg Fena: cca 45 kg

Výška : Psy: 64 – 70 cm, ideálna výška je 66 – 68 cm Feny: 58 – 66 cm, ideálna výška je 60 – 63 cm

História
Bernský salašnícky pes sa radí medzi ostatných švajčiarskych pastierskych psov. Jeho bezprostredným predkom je bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny, ktorými prechádzal, nie sú bohužiaľ známe. Na území dnešného Švajčiarska žijú psy už asi 4000 rokov, je teda pravdepodobné, že toto plemeno vzniklo na tomto území. V predhorí Álp v okolí Bernu pásli svoje stáda kráv a dobytka salašníci, ktorí svojich psov využívali k doprevádzania stád a vozíkov s proviantom, títo psy udržovali stádo pohromade, vyhľadávali zabehnuté kusy a pôsobili tiež ako jeho ochrancovia. Pastierske psy bačov sa však po storočia krížili s domácimi psami hospodárov v údolí, s ktorými salašníci hojne spolupracovali. Tieto psy boli pravdepodobne jedného a rovnakého typu, preto má dnešný bernský salašnícky pes vlastnosti ako domácich, tak pastierskych psov. Neskôr, keď práca pastierov stratila zmysel, dostali nové úlohy takisto psy. Boli zapriahaní do vozíka a dopravovali mlieko do syrárne. Svoje pôvodné meno – dürrbächler – získal tento veľký, dlhosrstý, trojfarebný pes podľa názvu osady Dürrbach, kde bol používaný na ťahanie, stráženie stád a tiež sedliackych statkov. Cieľavedomý chov začal až na prelome 20. storočia. V roku 1902 bol na Švajčiarskej prehliadke psov v tzv. pokusnej triede predstavený „Dürrbächler“. Nebol však zapísaný do Švajčiarskej plemennej knihy psov. O to, aby toto plemeno bolo uznané, sa zaslúžil Fritéz Probst, ktorý bol v roku 1904 rozhodcom na Medzinárodnej výstave psov v Berne a štyroch psov tu vyznamenal cenami, na základe čoho boli zapísaní do Švajčiarskej plemennej knihy psov. Úspechom na tejto výstave získali dürrbächleri nielen prvé verejné uznanie kynologického sveta, ale takisto priazeň mnohých chovateľov, ktorí chceli začať jeho chov. O formovanie plemena sa veľkou mierou zasadil prof. Albert Heim, ktorý tieto psy síce sám nikdy nechoval, ale od roku 1907 až do dvadsiatich rokov ich ako rozhodca posudzoval, v tomto plemene našiel záľubu a dokázal nájsť ľudí, zapálených pre rovnakú vec. Na jeho popud získalo plemeno v roku 1913 svoje dnešné meno – bernský salašnícky pes. Dnes je tento pes rozšíreným a obľúbeným nielen vo Švajčiarsku, ale takisto po celej Európe, a i na iných kontinentoch.

Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietách.

Všeobecný vzhľad
Bernský salašnícky pes je dlhosrstý, trojfarebný veľký pes, harmonického a vyrovnaného vzhľadu a ladných pohybov. Lebka je z profilu i spredu mierne klenutá, stop je vyznačený, ale nie príliš výrazný, papuľa je silná, stredne dlhá a rovná. Oči majú mandľový tvar a sú tmavohnedé, ňufák je čierny. Vysoko nasadené uši sú trojuholníkového tvaru, stredne veľké, ľahko zaoblené a priliehajúce. Telo je silné a kompaktné, hrudník široký, chrbát pevný a rovný, bedrá široké a silné, zadok mierne zaoblený. Chvost dosahuje aspoň k pätovému kĺbu, je husto osrstený, v kľude zvesený, pri pohybe nesený na úrovni chrbta nebo mierne nad ním

Srsť a farba srsti
Srsť je dlhá, rovno splývavá alebo ľahko zvlnená. Základná farba je čierna, so sýtym hnedočerveným pálením na lícach, nad očami, na všetkých nohách a na hrudi, a s bielymi znakmi na hlave, na hrdle a na hrudi. Biela lysina na hlave sa obojstranne rozširuje do bieleho zafarbenia papule a nesmie zasahovať k hnedočerveným škvrnám nad očami, od tých musí byť oddelená prúžkom čiernej srsti. Žiadúce sú tiež biele labky a biela špička chvosta.

Povaha
Bernský salašnícky pes je priateľský, sebaistý pes, je dobrosrdečný a prítulný, pomerne temperamentný, ale je takisto veľmi ostražitý a nebojácny, istý a ostražitý.

Spoločenská charakteristika
Voči všetkým dôverne známym osobám sa chová veľmi prítulne a mierumilovne a je dobre ovládateľný. K cudzím ľuďom je spočiatku nedôverčivý a udržuje si od nich odstup, nikdy sa však neprejavuje agresívne. V spoločnosti ostatných psov je kľudný a priateľský, nevyvoláva bitky. K ďalším domácim zvieratám je veľmi tolerantný a nemá žiadne sklony ich loviť.

Vzťah k deťom
Toto plemeno je veľmi vhodným spoločníkom detí. Má ich veľmi rád a je im dobrým kamarátom. Pre jeho veľkosť, silu a ochranárske pudy však nie je vhodné, aby ho malé dieťa samo viedlo na vodítku.

Výchova
Ak keď je berňáčik mierumilovný, rodinný pes, i tento potrebuje výchovu a výcvik základnej poslušnosti. A rovnako ako u iných plemien, je i u tohto nutná dôslednosť. Prístup by však mal byť priateľský a citlivý, akýkoľvek dril či nevhodné zachádzanie by tohto psa mohlo negatívne poznamenať. Bernský salašnícky pes je dobre ovládateľný a výchova nebýva zložitá, pretože sa veľmi rád a dobre učí. Možný je i špeciálny výcvik, mnoho príslušníkov tohto plemena má zložené rôzne pracovné skúšky, či už ide o klasický kynologický výcvik alebo napríklad výcvik záchranársky.

 

Držanie
Bernský salašnícky pes môže byť celoročne držaný vonku s podmienkou, že bude mať k dispozícii zateplenú búdu. Pre toto plemeno je takisto veľmi dôležitá spoločnosť človeka, potrebuje ku svojmu zdarenému vývoju vašu blízkosť. Búda pre psa by mala byť tak veľká, aby sa v nej dospelý pes mohol postaviť, otočiť a pohodlne natiahnuť. Podľa plemenného štandardu dosahuje bernský salašnícky pes v dospelosti až 70 cm v kohútiku. Búda by mala byť zateplená, v zimných mesiacoch naviac kryte vchod napr. dekou. Deku alebo matrac umiestnite tiež dovnútra búdy, poprípade môžete vnútrajšok vystlať slamou, slamu je vhodné pridať hlavne v zimných mesiacoch. Búda by mala mať odnímateľnú strechu, aby sa dala pohodlne vyčistiť a mala by byť postavená na nôžkach, čo zabráni styku podlahy so zemou, ktorý môže zapríčiniť hnitie dreva. Koterec veľkosťou prispôsobte veľkosti psa. Mal by stáť na tienistom mieste a byť bezpečne oplotený. Väčšinou je krytý z troch strán stenami, prednú stranu tvorí oplotenie s vchodom. Podlaha býva drevená. Búda vo vnútri koterca zodpovedá popisu vyššie. Pamätajte však na to, že ani najväčší koterec nenahradí psovi voľný pohyb a kontakt s vami.

 

Pracovné využitie
Bernský salašnícky pes je mnohostranný pracovný pes. Pracuje rád, rád plní zadané úlohy a veľmi dobre sa učí. V dnešných podmienkach sa uplatní napríklad ako záchranársky pes či pri mnohých psích športoch.

Pohyb
V rámci svojho teritória potrebuje berňáčik slobodu a voľnosť, nie je vhodné, aby bol po celý deň uzatvorený v koterci. Tento pes pohyb miluje, a i keď je chovaný na záhrade, potrebuje pravidelné vychádzky. Väčšina príslušníkov tohto plemena miluje vodu a rada pláva. Šteňatá a mladí psy však nemôžu byť vystavovaní prílišnej záťaži.

Starostlivosť
Napriek tomu, že ide o dlhosrsté plemeno, starostlivosť o jeho srsť nie je nijako náročná. Nevyhnutné je prečesávanie a kartáčovanie, postačí však jedenkrát do týždňa. V období pĺznutia by sa mal pes prečesávať denne. Kúpanie postačí 3 – 4 krát do roka, avšak je nutné použiť kvalitný šampón určený špeciálne pre psov. V prípade zablatenia postačí osprchovanie labiek a brucha čistou vodou bez použití šampónu. Srsť nepotrebuje žiadne úpravy strihaním. Občas prehliadnite psovi zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň, ktorý by bolo potrebné odstrániť, a skontrolujte čistotu uší. Okolie očí udržujte takisto v čistote. Pokiaľ si pes neobrusuje pazúriky pohybom vonku, napríklad v zime, je potrebné ich zastrihnúť.

 

Strážne využitie
Bernský salašnícky pes má napriek svojej priateľskej a mierumilovnej povahe prirodzený strážny inštinkt, a pokiaľ je potrebné, dokáže i tvrdo zasiahnuť. Podmienkou však je, aby mal vytvorenú silnú citovú väzbu na svoj domov a svojich ľudí. Pokiaľ si tohto psa obstaráte ako strážcu, ktorého zatvoríte na záhrade a nebudete sa mu venovať, pravdepodobne strážiť nebude, má totiž silný sklon chrániť majetok len osobám jemu veľmi blízkym.

Vhodné športy
Agility, športový tréning pre ťažných psov

 

Najčastejšie nemoci
Dysplázia panvového kĺbu

 

Zvláštnosti plemena
V roku 1914 prehlásil o tomto plemene profesor Albert Heim toto: „Zdá sa mi, že bernský salašnícky pes je pre svoju súmernosť a svoje nádherné zafarbenie pravdepodobne ten najkrásnejší pes, ktorého som kedy videl. Iné plemená sú zaujímavé svojim vlastným charakterom a tým i krásne. Bernský salašnícky pes sa mi zdal krásnym práve preto, že je normálny. Od praveku známemu „domácemu psovi“ sa podľa môjho názoru nepodobá žiadne plemeno viac než bernský salašnícky pes.“

Príprava na výstavu
Príprava psa na výstavu vyžaduje mnoho času, preto ho na túto udalosť musíte pripraviť už dlho pred plánovanou účasťou na výstave. Posudzovanie psa prebieha najskôr v kľude, kedy rozhodca kontroluje psovi úplnosť chrupu a skus, na čo by mal byť pes dobre pripravený. U samcov prebieha takisto kontrola semenníkov. Posudzuje sa tiež kvalita srsti, a dôležité je i chovanie psa pri styku s cudzím človekom. Z výstavy sú vylúčené psy, ktoré prejavujú agresivitu voči ľuďom alebo ostatným psom. Potom je pes predvedený vo výstavnom postoji, ktorý môže vyzdvihnúť všetky jeho prednosti, poprípade skryť exteriérové nedostatky. Posledná časť je hodnotenie psa v pohybe, v kluse a kroku. Pes musí byť výborne ovládateľný na vodítku, kľudne bežať pri ľavej nohe vystavovateľa, nesmie ťahať, predbiehať alebo naopak dobiehať. Pri predvádzaní by sa pes mal chovať prirodzene, kľudne a sebavedome.

Výživa šteňaťa
Šteňatá bernského salašníckeho psa rastú rýchlo, preto majú zvláštne nároky na výživu. Strava musí mať správne zloženie, obsahovať všetky potrebné živiny, vrátane minerálnych látok a vitamínov, a musí byť podávaná tiež v správnom množstve. Suché kompletné krmivo pre šteňatá veľkých plemien zaručí, aby šteňa dostalo všetko to, čo potrebuje a v správnom pomere.

Výživa dospelého psa
Strava v dospelosti má veľký vplyv na telesnú kondíciu, zdravie a tiež na kvalitu srsti. Výhodou ako pre psa, tak pre majiteľa je podávanie suchej kompletnej stravy od renomovaných výrobcov. Vyberte krmivo, ktoré zodpovedá veku psa a jeho vyťaženosti. Pokiaľ je pes celoročne ubytovaný vonku, berte ohľad takisto na ročné obdobie, v zime je dobré zvýšiť v krmnej dávke psa podiel tuku.

Výživa starého psa
Staršiemu psovi, ktorý už nebýva príliš aktívny je potrebné dodávať krmivo chudobnejšie na množstvo živín, ale obohatené o vitamíny. V strave je nutné znížiť podiel bielkovín, aby neboli zaťažované obličky a predišlo sa chorobám močových orgánov. Starý pes by takisto nemal dostávať kosti. Pokiaľ je pes obézny, je nutné i zo zdravotných dôvodov obmedzovaním kŕmnej dávky znížiť jeho váhu na optimum.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Oddaného, prítulného a nebojácneho priateľa v tomto psovi získate, pokiaľ ste ochotní venovať mu lásku a čas vo vašej spoločnosti a nájsť mu náhradnú činnosť za jeho pôvodné zamestnanie.

Slovenský čuvač

Originálny názov plemena : Slovenský čuvač

Krajina pôvodu : Slovensko

Doba vzniku : 20.storočie

Pôvodné využitie : Stráženie stád a obydlí

Dnešné využitie : Spoločník, ochranca

Priemerná dĺžka života : 11-13 rokov

Hmotnosť : psy 36-44kg,fenky 31-37 kg

Výška : psy 62 -70cm, fenky 59-65cm

História
Domovom slovenského čuvača sú slovenské hory, kde ho už stáročia chovali ako pastierskeho psa. Podľa bystrosti a bdelosti dostal meno čuvač od slova čuť, počuť, odtiaľ pochádza názov plemena slovenský čuvač. Základný povel na ,,predstúpenie” psa pred stádom na okraji pasienka znie: ,,Choď čuvač!” Tento horský pastierky pes s podobným pôvodom ako maďarský kuvas takmer vyhynul. Prežil vďaka Prof. Antonínovi Hrůzovi , ktorý začína organizovaný chov založením plemennej knihy a spolku chvateľov. Prvý evidovaný vrh po psovi Jerry pochádzajúcom od sučky Kory zapísal Prof. A.Hrůza 4.6.1926 na Vysokej škole veterinárnej v Brne. Ako predseda Únie a Spolku chovateľov čuvačov organizoval chov veľmi starostlivo. Ešte roku 1940, keď vyšiel III. Zväzok plemennej knihy, podchytilo sa na chov každé šteňa a všetci noví majitelia sa stávali členmi spolku. Chovná základňa sa začala obmedzovať za nemeckej okupácie, keď bola činnosť našich spolkov takmer obmedzená. Správa plemennej knihy bola obnovená až po smrti prof. A. Hrůzu, ktorý zomrel 15.3.1950. No až omnoho rokov neskôr a to v roku 1965 konečne nastal čas na ktorom sa uznal jeho štandard Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) no na základe Maďarského kynologického zväzu, ktorý podal proti nášmu štandardu protest týkajúci sa pôvodnosti, ktorú prisudzoval kuvasovi. V roku 1969 sa definitívne obhájilo stanovisko o uznanie slovenského čuvača ako plemena.

Typy
Pokojný, silný, impozantného vzhľadu, sebavedomý a neohrozený ochranca svojho teritória a stád, taký je slovenský čuvač zodpovedajúci horskému typu psa tvrdej konštitúcie, statnej postavy s huňatým bielym kožuchom. Má silnú kostru a živú, ostražitú a bystrú povahu. Je prispôsobený drsnému podnebiu slovenských hôr, hlavne Tatier.

Všeobecný vzhľad
Slovenský čuvač je veľký pes, mierne obdĺžnikového tvaru. Hlava je silná, podlhovastá, v mozgovej časti podlhovastá .Nos tupý, stredne dlhý, má rovný profil a zaberá takmer polovicu dĺžky hlavy. Je dosť široký a mierne sa zužuje k nozdrám. Papuľa je silná, stredne dlhá, najmä v lete s tupými nozdrami čiernej farby. Pysky sú primknuté, v kútikoch uzavretého tvaru a s čiernou sliznicou, ktorá papuľu úzko a bez previsov lemuje. Pysky sú stredne hrubé, podnebie je čierne. Oči sú tmavohnedé, oválne, bystrého pohľadu, priamej polohy. Uši sú vysoko nasadené, pri koreni pohyblivé, kratšie, klopené do bočne neseného V podľa hlavy. Srsť na uchu je od polovice krátka, jemná. Dolný okraj ucha v pokoji siaha po papuľu. Mocný krk je rovnako dlhý ako hlava. Nasadený priamo a vo vzduchu je vysoko nesený. Široký hrudník s klenutými rebrami. Chrbát slovenského čuvača je pevný, v bedrách mierne klenutý, silný, stredne dlhý. Brucho je mierne vtiahnuté, zadok silný, štvorcový a ľahko sklonený. Nohy sú rovné, majú priamy postoj, sú silné, okrúhle a zavreté. Chvost je nízko nasadený, siaha po predpätie, má tvar cigary, v behu je nesený oblúkovito, nad bedrami zahnutý, v pokoji.

 

Srsť a farba srsti
Srsť je hustá, bielej farby. Žltkastý nádych pri koreňoch uší je prípustný, ale nežiadúci, zreteľné žlté škvrny sú neprípustné. Srsť tvorí hustý, huňatý kožuch, bez cestičky na chrbte a bez závesov na chvoste a zadnej časti stehien. Na hlave a končatinách srsť nie je taká hustá. Od koreňa uší dozadu prechádza pozvoľna na hrivu. V kožuchu kryjú pesíky úplne podsadu, sú 5-15 cm dlhé, v hrive najhrubšie, inde mierne zvlnené. Na chrbte tvoria niekoľko priečnych vĺn zo súvislých polokučier. Samostatné kučery a rozpadavý kožuch sú nežiadúce. Kyprosť a uzavretie kožucha sú podmienkou. Podsada jemná, páperovitá, hustá, asi polovičnej až dvojtretinovej dĺžky v porovnaní s pesíkmi. V lete je kožuch redší, z dôsledku pĺznutia, stratí na huňatosti, ale nepoľahne udržiava si stále kyprosť z dôsledku zvlnenia pesíkov, na chrbte netvorí cestičku.

Povaha
Slovenský čuvač je pastiersky pes s pokojným temperamentom. Ak sa chová vo vhodných podmienkach, uplatňuje sa nielen jeho prirodzená odolnosť a samostatnosť, tvrdosť a vytrvalosť rodeného obranára, ale aj schopnosť zastávať také úlohy aké ešte nepoznal. Uplatňuje sa výborne aj ako strážny pes obydlí.

Spoločenská charakteristika
Slovenský čuvač je dnes využívaný ako spoločník a ochranca. Je vhodný na stráženie obydlí. K svojmu pánovi aj celej jeho rodine je veľmi prítulným a milým kamarátom, nie je však na svojom pánovi až taký závislý ako iné plemená. K cudzím ľuďom sa chová nedôverčivo a nemá príliš rád ich dotyky, môže sa chovať až agresívne. Sú však aj jedinci ktorý sú v tomto vzťahu bezkonfliktný.

Vzťah k deťom
Pokiaľ je pes dobre vychovávaný a nemá s deťmi žiadne zlé skúsenosti z mladosti, je im veľmi dobrým kamarátom.

Výchova
Ako každý pes potrebuje základný výcvik poslušnosti, ktorý musí byť nie len dôsledný, ale aj spravodlivý. Neprimerané tresty môžu nepriaznivo pôsobiť na psychiku psa. Pretože čuvač je dosť samostatný, treba každý návyk a úkon veľmi dôsledne opakovať a nezľaviť nič z presnosti vykonania.

 

Držanie
Slovenského čuvača ustajníme najlepšie v koterci. Čuvač ustajnený v koterci sa cíti dobre, to však neznamená, že v ňom má byť stále zavretý. Každý deň potrebuje pravidelnú prechádzku. Priviazanie na reťaz je nevhodné. Čuvač priviazaný na reťazi, aj keby bola niekoľko metrov dlhá, začína byť po čase zúrivý a stáva sa nebezpečný pre svoje okolie.

 

Pracovné využitie
Toto plemeno má dnes využitie ako spoločník, ochranca a stojí po boku človeka ako priateľ.

Pohyb
V rámci svojho teritória potrebuje čuvač slobodu a voľnosť, nie je vhodné, aby bol po celý deň uzatvorený v koterci. Tento pes pohyb miluje, a i keď je chovaný na záhrade, potrebuje pravidelné vychádzky. Väčšina príslušníkov tohto plemena miluje vodu a rada pláva. Šteňatá a mladí psy však nemôžu byť vystavovaní prílišnej záťaži.

Starostlivosť
Pravidelné ošetrovanie a čistenie srsti je samozrejmosťou. Každý deň potrebuje pravidelné vyčesanie hrebeňom. Vyčesávame odumretú srsť, zlepené a spletené časti. Dávame pozor aby sme hrebeňom nevytrhali hustú podsadu. Potom psa vykefujeme, kefou ho zbavíme prachu. Kefou pracujeme aj proti srsti. Pokiaľ váš pes žije v čistom prostredí, má jeho srsť aj koža samočistiace schopnosti a nie je potrebné časté kúpanie. Pokiaľ je už nutné ku kúpaniu pristúpiť, je nutné použiť len vysoko kvalitné prípravky, určené k starostlivosti o psa. Po umytí srsť poriadne vyutierame a po vysušení vykefujeme. Pri návrate z vychádzky vždy prehliadneme nohy, pretože pri vychádzke v teréne sa môžu poraniť najmä nášľapové podušky. Otrieme ich vlhkou handričkou a poranené miesta vydezinfikujeme. Dôležitá je taktiež starostlivosť o oči a uši. Oči pretrieme po vychádzke vlhkou handričkou alebo vatou. Uši čistíme vatovým tampónom a prípravkom určeným k čisteniu uší psov alebo ušným púdrom pre psa.

 

Strážne využitie
Slovenský čuvač pes má napriek svojej priateľskej a mierumilovnej povahe prirodzený strážny inštinkt, a pokiaľ je potrebné, dokáže i tvrdo zasiahnuť. Podmienkou však je, aby mal vytvorenú silnú citovú väzbu na svoj domov a svojich ľudí. Pokiaľ si tohto psa obstaráte ako strážcu, ktorého zatvoríte na záhrade a nebudete sa mu venovať, pravdepodobne strážiť nebude, má totiž silný sklon chrániť majetok len osobám jemu veľmi blízkym.

Vhodné športy
Agility, aport

Najčastejšie nemoci
Dysplázia panvového kĺbu

Príprava na výstavu
Príprava psa na výstavu vyžaduje mnoho času, preto ho na túto udalosť musíte pripraviť už dlho pred plánovanou účasťou na výstave. Posudzovanie psa prebieha najskôr v kľude, kedy rozhodca kontroluje psovi úplnosť chrupu a skus, na čo by mal byť pes dobre pripravený. U samcov prebieha takisto kontrola semenníkov. Posudzuje sa tiež kvalita srsti, a dôležité je i chovanie psa pri styku s cudzím človekom. Z výstavy sú vylúčené psy, ktoré prejavujú agresivitu voči ľuďom alebo ostatným psom. Potom je pes predvedený vo výstavnom postoji, ktorý môže vyzdvihnúť všetky jeho prednosti, poprípade skryť exteriérové nedostatky. Posledná časť je hodnotenie psa v pohybe, v kluse a kroku. Pes musí byť výborne ovládateľný na vodítku, kľudne bežať pri ľavej nohe vystavovateľa, nesmie ťahať, predbiehať alebo naopak dobiehať. Pri predvádzaní by sa pes mal chovať prirodzene, kľudne a sebavedome.

Výživa šteňaťa
Šteňa po odstavení by malo byť kŕmené kvalitným suchým krmivom pre šteňatá asi do veku jedného roka. Šteňatá v tomto období rastú najrýchlejšie, preto je veľmi dôležité zloženie potravy.

Výživa dospelého psa
Je nutné vybrať krmivo čo najvhodnejšieho zloženia, pretože zloženie potravy má vplyv na zdravie, temperament a kvalitu srsti čuvača. Renomovaní výrobcovia krmív dodávajú na trh krmivá, ktoré obsahujú vyvážené množstvo všetkých zložiek krmiva. Pohybovo aktívnejší psy môžu mať iné nároky na krmivo, než psy, ktorí nemajú pohybu príliš veľa.

Výživa starého psa
Staršiemu psovi, ktorý už nebýva príliš aktívny je potrebné dodávať krmivo chudobnejšie na množstvo živín, ale obohatené o vitamíny. V strave je nutné znížiť podiel bielkovín, aby neboli zaťažované obličky a predišlo sa chorobám močových orgánov. Starý pes by takisto nemal dostávať kosti. Pokiaľ je pes obézny, je nutné i zo zdravotných dôvodov obmedzovaním kŕmnej dávky znížiť jeho váhu na optimum.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Oddaného, prítulného a nebojácneho priateľa v tomto psovi získate, pokiaľ ste ochotní venovať mu lásku a čas vo vašej spoločnosti a nájsť mu náhradnú činnosť za jeho pôvodné zamestnanie.

Srnčí ratlík (Pražský kysařik)

Originálny názov plemena : Pražský krysařík

Krajina pôvodu : Česká republika

Doba vzniku : Stredovek

Pôvodné využitie : Spoločník, neskôr lovec potkanov

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14 rokov

Hmotnosť : 2-2,2 kg

Výška : 17-23 cm

História
História pražského potkaniarika siaha hlboko do dejín českého národa. V rannom stredoveku bolo bežné dávať symbolické darčeky, medzi ktorými boli aj tieto psíky, a tak ho dostal od panujúceho českého kniežaťa už Karol Veľký (742-814), ako posolstvo mieru a priateľstva medzi oboma krajinami. Potkaniariky boli obľúbencami mnohých českých panovníkov, ako napríklad Vladislava II., Karola IV alebo Václava IV., ale ich najväčším milovníkom bol Rudolf II., ktorý ich hojne rozmnožoval a neskôr aj rozdával. Tieto psíky boli ozdobou mnohých hradov a zámkov, a bývali často hosťami na hostinách, kde pôsobili ako ochutnávači. Po bitke na Bielej hore došlo k útlmu rozvoja pražského potkaniarika, dostal sa medzi chudobný ľud, kde bol používaný k loveniu hlodavcov, a z tejto doby sa o ňom nezachovali žiadne údaje. Na tohto psíka sa takmer zabudlo. Zmienky o ňom sa objavili až ku koncu 19. storočia. Na jeho popularizácii mal vtedy najväčšiu zásluhu časopis Svět zvířat, ktorý uverejňoval tak inzeráty na jeho predaj, ako aj odborné články. V tomto období bol tento pes známy pod názvom ratlík, a bol radený do jednej skupiny s ostatnými pinčmi. Od 30. rokov 20. storočia sa pražský potkaniarik začal objavovať na výstavách, a začal byť chápaný ako samostatne sa utvárajúce plemeno. Ku trvalému rozkvetu tohoto plemena však došlo až v roku 1980, kedy bol pražský potkaniarik uznaný ako české národné plemeno, boli vydané preukazy pôvodu a stanovený jeho chovný štandard. V roku 1990 bol založený Klub priateľov psov Pražských potkaniarikov. Toto plemeno si u nás aj v zahraničí získava stále väčšiu obľubu.

Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.

Všeobecný vzhľad
Pražský potkaniarik je malý, temperamentný psík. Má pravidelnú hlavu hruškovitého tvaru s čiernym nosom, u plavo sfarbených psov môže byť nos zafarbený mäsovo, a vystúpenými, stredne veľkými očami tmavej farby. Uši sú vztýčené alebo polosklopené, sú veľké, na konci zaoblené a majú tvar písmena V. Telo má mierne široký, hlboký hrudník, rovný, krátky a pevný chrbát a pevné bedrá. Chvost je nasadený vysoko a je nesený nahor. U tohoto psíka sa chvost obvykle kupíruje, kupírovanie chvosta však nie je povinné.

Srsť a  jej farba

Srsť je na celom tele krátka, lesklá a dokonale prilieha k telu. Na hlave je srsť o niečo redšia a kratšia. Pražský potkaniarik sa vyskytuje vo sfarbení black and tan, čo je čierne zafarbenie so sýto žltými znakmi alebo vo sfarbení plavom.

Povaha
Pražský potkaniarik je inteligentný, milý a prítulný psík. Je tiež veľmi temperamentný a čulý. Je veľmi jemný a krehký, ale je nenáročný a spoločenský.

Spoločenská charakteristika
Tento pes je najšťastnejší v spoločnosti svojho pána. K celej rodine sa chová veľmi dobrosrdečne a prítulne, ale k cudzím ľuďom býva trochu nedôverčivý. Má rád aj spoločnosť ostatných psov a nevyvoláva medzi nimi konflikty. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva tiež bez problémov.

Vzťah k deťom
Pražský potkaniarik má veľmi rád deti a rád s nimi dlho šantí. Tento pes je však viac vhodný k odrastenejším deťom, pretože je veľmi krehký a deti by ho mohli pri hre alebo pri neopatrnej manipulácii zraniť.

Výchova
Výchova tohoto psíka nie je náročná, pretože je inteligentný a bystrý, ale rovnako ako u každého iného psa by mala byť dôsledná. Musí sa však vychovávať mierne a zrozumiteľne, nie sú vhodné žiadne tvrdé tresty.

 

Držanie
Pražský potkaniarik je pre svoju veľkosť a prítulnú povahu ideálny psík do bytu. Ku spokojnému životu nepotrebuje žiadny veľký priestor. Stačí mu malý pelech, najlepšie so strieškou, kde sa bude cítiť bezpečne, a kde bude môcť v kľude odpočívať.

 

Pracovné využitie
Prv sa tento psík pre svoj výborný čuch a malú veľkosť využíval k loveniu hlodavcov, dnes je pre svoju prítulnú povahu chovaný len ako spoločník človeka.

Pohyb
Pražský potkaniarik je veľmi temperamentný a vrtký psík a potrebuje pomerne mnoho pohybu. Veľmi rýchlo a rád behá a tiež výborne pláva. Je to vytrvalý športovec.

Starostlivosť
Starostlivosť o jeho krátku srsť nie je náročná, stačí občasné vykartáčovanie a otieranie od prachu vlhkou handričkou alebo gumovou rukavicou. Tohoto psa možno kúpať podľa potreby, ale vždy za použitia kvalitného šampónu pre psov. U tohoto plemena je veľmi dôležité pravidelné zastrihávanie pazúrikov, pretože pre svoju nízku váhu si ich pri chôdzi takmer neobrusuje. Potrebná je tiež pravidelná kontrola čistoty uší.

 

Strážne využitie
Pražský potkaniarik je výborný strážca, je neohrozený a nebojácny, každú návštevu veľmi hlasito a opakovane ohlási. Pre svoju trpasličiu veľkosť však nemôže byť považovaný za skutočného strážneho psa.

Vhodné športy
Agility

Najčastejšie nemoci
Úrazy

 Zvláštnosti plemena
Toto plemeno doposiaľ nepatrí medzi plemená medzinárodne uznávané FCI, aj tak jeho obľuba v zahraničí je značná. Pred pár desiatkami rokov sa zdalo, že u nás dôjde k jeho vymiznutiu, ale popularita, ktorej sa teší dnes, dokazuje opak. Pražský potkaniarik si získava v našich rodinách stále väčšiu obľubu.

Príprava na výstavu
Pokiaľ predpokladáte, že budete v budúcnosti svojho psa vystavovať, venujte sa príprave na túto udalosť už psovi vo veku šteňaťa. Pred prvou výstavou je dobré navštíviť so psom inú výstavu ako pozorovateľ. Pes si musí navyknúť na ruch, ktorý na výstave panuje a na prítomnosť mnohých ďalších psov a ľudí, a nemal by sa prejaviť bojazlivo. Rozhodca posudzuje psa ako v kľude, tak aj v pohybe, preto by sa pes mal naučiť stáť vo výstavnom postoji a tiež by mal byť dobre ovládateľný na vodítku. Tiež by mal byť pripravený na dotyky rozhodcu, ktorý posudzuje chrup a u samcov semenníky.

Výživa šteňaťa
V období rastu psa je na správnu výživu kladený veľký dôraz. Strava pre šteňatá by mala byť vyvážená a okrem ostatných živín, potrebných pre správny vývoj psa, by mala obsahovať tiež vitamíny a minerálne látky.

Výživa dospelého psa
Aj v dospelosti má strava psa svoj veľký význam. Pôsobí na jeho zdravie, fyzickú kondíciu a kvalitu srsti. Mala by byť vybraná tak podľa chuti psa, ako tiež podľa jeho potrieb, pohybovo aktívnejší pes by mal dostávať stravu energeticky výdatnejšiu.

Výživa starého psa
Starý pes, ktorý už nevyvíja takú aktivitu ako pes v dospelom veku, nepotrebuje prijímať v strave toľko energie, pretože ju už nevydáva pohybom. Dostať rôzne druhy odľahčeného krmiva pre psov-seniorov, ktoré plne uspokoja potreby psa v tomto veku.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Tento malý, prítulný psík vám bude skutočne výborným spoločníkom ako pri odpočinku, tak pri vašich športových aktivitách alebo na cestách. Pokiaľ mu venujete mnoho lásky a pozornosti, nikdy vám nebude na obtiaž a vždy bude vaším verným priateľom a ochrancom

Nemecký ovčiak

Originálny názov plemena : Deutscher schäferhund

Krajina pôvodu : Nemecko

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Ovčiarsky pes

Dnešné využitie : Služobný pes, spoločník, sprievodca telesne postihnutých

Priemerná dĺžka života : 12-13 rokov

Hmotnosť : 34-43 kg

Výška : 55-66 cm

História
Toto plemeno vzniklo v 80. rokoch 19. storočia v Nemecku. V rôznych krajoch Nemecka bol používaný k paseniu oviec, v severnom a strednom Nemecku sa vyskytoval v nízkej, robustnej forme a v južnom Nemecku bola obľúbená vyššia, štíhlejšia forma tohoto psa. Dnešný nemecký ovčiak vznikol pravdepodobne spojením týchto svojich rázov. Behom prvej svetovej vojny preukázal v nemeckej armáde svoje jedinečné vlastnosti a schopnosti, potom bol dovezený aj do USA a Veľkej Británie. Od tej doby jeho popularita stúpala, a stal sa miláčikom všetkých chovateľov. Vo väčšine krajín sa dnes chová ako všestranný pracovný pes.

Typy
Nemecký ovčiak sa vyskytuje vo forme krátkosrstej, hrubosrstej a dlhosrstej. Pre výstavy je však povolený len typ krátkosrstý.

Všeobecný vzhľad
Nemecký ovčiak je pomerne veľký a silný pes. Jeho hlava by mala zodpovedať veľkosti tela, nesmie byť hrubá, ani príliš jemná, so stredne veľkými očami mandľového tvaru najčastejšie tmavej farby. Nosová partia je klinovitého tvaru, je silná, nosný chrbát je rovný. Uši sú vysoko nasadené, vztýčené, na konci zašpicatené a sú stredne veľké. Telo obdĺžníkového tvaru je dobre osvalené, hrudník nie je príliš hlboký ani široký, chrbát je rovný a silný, mierne zrazený zadok je dlhý. Chvost je dlhý, dosahuje až k pätovému kĺbu, je silný a bohato osrstený, v kľude je nesený dole v miernom oblúku, pri pohybe je nesený mierne nahor, nie však nad predĺženou líniou chrbta.

Srsť a farba srsti
Srsť sa skladá z dvoch vrstiev, hustej, jemnejšej podsady a rovnej, tvrdej, priliehajúcej a čo možno najhustejšej krycej srsti. Farba srsti je čierna s trieslovými alebo šedými odznakmi, môže byť tiež jednofarebná čierna, jednofarebná šedá alebo šedá s hnedými alebo svetlejšími odznakmi.

Povaha
Nemecký ovčiak je vysoko inteligentný pes, je poslušný a učenlivý, veľmi spoločenský a priateľský, bdelý a neúplatný ochranca, je taktiež veľmi temperamentný a odvážny, sebavedomý a rozvážny.

Spoločenská charakteristika
Svojmu pánovi a jeho rodine je nemecký ovčiak veľmi oddaný a verný, celej rodine je výborným priateľom. Ku známym ľuďom je taktiež veľmi priateľský, k ľuďom cudzím však býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami, ani pri stretnutí s ostatnými psami. V styku so psami sa prejavuje jeho hravosť, rád sa s nimi priatelí a komunikuje.

Vzťah k deťom
Dobre vychovaný pes má k deťom veľmi dobrý, priateľský vzťah. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napr. pri odpočinku alebo pri kŕmení. Pri styku s cudzími deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby, rovnako ako pri styku s veľmi malými deťmi.

Výchova
Vzhľadom k vysokej inteligencii sa tento pes veľmi dobre a pomerne ľahko vychováva. Dobre, rýchle a rád sa učí, jeho výchova však musí byť dôsledná a pes vyžaduje mnoho pozornosti a času svojho majiteľa, aby vyrástol na slušného a dobre vychovaného psa. Vhodné je prihlásiť sa so svojim psom do kynologického klubu, základnú poslušnosť však je nutné nacvičiť doma. Tento pes je vhodný k výcviku poslušnosti, aj k ďalšiemu, náročnejšiemu výcviku.

Držanie
Toto plemeno je vhodné ako pre chov doma v byte, tak aj v koterci na záhrade. V byte potrebuje pes pelech s mäkkou podložkou, dostatočne veľký, aby sa na nem mohol pohodlne natiahnuť. Vonkajší koterec by mal mať dobre izolovanú búdu s možnosťou výbehu. V koterci by však pes nemal byť stále osamotený, berte ho často domov a na vychádzky.

Pracovné využitie
Toto plemeno môže byť použité v mnohých odboroch ľudskej činnosti. S obľubou je používané v policajnej a vojenskej službe, tiež ako pomocník hasičov a pyrotechnikov, pri vyhľadávaní drog a ďalších látok a pri vyhľadávaní a zachraňovaní zavalených ľudí. Ďalej je nemecký ovčiak používaný ako sprievodca nevidiacich, ako pes pre nepočujúcich alebo robí spoločníka nemocným ľuďom v ústavoch. Výborne sa osvedčil taktiež ako ochranca a strážca obchodných objektov a domov. V krajine svojho pôvodu sa stále využíva aj na pasenie stád.

Pohyb
Nemecký ovčiak je činorodé, aktívne plemeno a potrebuje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé, pravidelné prechádzky, možnosť voľného výbehu pod kontrolou alebo aj beh vedľa bicykla či plávanie. Šteňa v období rastu by však nemalo byť zaťažované príliš. Tento pes je tiež vhodný k rôznym psím športom.

Starostlivosť
Srsť tohoto psa nevyžaduje zvláštnu náročnú starostlivosť. Pre pravidelné denné kartáčovanie je vhodné použiť kefu s prírodnými štetinami alebo drôtenú kefu. Každodenné kartáčovanie je nutné na odstránenie uvoľnenej srsti, ku stimulácii jej prirodzeného premasťovania a k odstráneniu prachu a lupín. Psa kúpte len v prípade nutnosti, a použite pritom kvalitný šampón, určený pre psov, nikdy nepoužívajte prostriedky pre umývanie vlasov. Uši psa je nutné udržovať v čistote, pazúriky krátke.

Pracovné využitie
Toto plemeno môže byť použité v mnohých odboroch ľudskej činnosti. S obľubou je používané v policajnej a vojenskej službe, tiež ako pomocník hasičov a pyrotechnikov, pri vyhľadávaní drog a ďalších látok a pri vyhľadávaní a zachraňovaní zavalených ľudí. Ďalej je nemecký ovčiak používaný ako sprievodca nevidiacich, ako pes pre nepočujúcich alebo robí spoločníka nemocným ľuďom v ústavoch. Výborne sa osvedčil taktiež ako ochranca a strážca obchodných objektov a domov. V krajine svojho pôvodu sa stále využíva aj na pasenie stád.

Pohyb
Nemecký ovčiak je činorodé, aktívne plemeno a potrebuje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé, pravidelné prechádzky, možnosť voľného výbehu pod kontrolou alebo aj beh vedľa bicykla či plávanie. Šteňa v období rastu by však nemalo byť zaťažované príliš. Tento pes je tiež vhodný k rôznym psím športom.

Starostlivosť
Srsť tohoto psa nevyžaduje zvláštnu náročnú starostlivosť. Pre pravidelné denné kartáčovanie je vhodné použiť kefu s prírodnými štetinami alebo drôtenú kefu. Každodenné kartáčovanie je nutné na odstránenie uvoľnenej srsti, ku stimulácii jej prirodzeného premasťovania a k odstráneniu prachu a lupín. Psa kúpte len v prípade nutnosti, a použite pritom kvalitný šampón, určený pre psov, nikdy nepoužívajte prostriedky pre umývanie vlasov. Uši psa je nutné udržovať v čistote, pazúriky krátke.

Strážne využitie
Nemecký ovčiak je výborný strážca ako osôb, tak aj majetku. Nevítaného návštevníka vžd

 
Všetko o psoch: Ako vychovávať svojho psa, ako sa o neho starať, o psích športoch, kynológii, canisterapii a pod.